Daniela Peštová: Anjelsky krásna
12/2007
Topmodelka, matka, partnerka. Tieto tri slová sú zdanlivo nezlúčiteľné. Češka Daniela Peštová, ktorú väčšina Slovákov pozná ako krásnu polovičku Paľa Haberu, je však dôkazom toho, že keď sa chce, tak sa dá zvládnuť všetko.
O čom snívajú v detstve budúce topmodelky?
Ja som chcela byť princezná a potom učiteľka. (úsmev)
Tak od tej princeznej na móle občas nemáte ďaleko. Spomeniete si ešte niekedy na svoje modelingové začiatky? Na to, ako vás v devätnástich objavili?
Pamätám si to veľmi dobre. Bola jeseň a ja som šla práve s priateľom do kina na pešej zóne v Prahe. Premietali film Wall Street, my sme nestíhali a vchádzali sme do kina ako poslední. Možno aj vďaka tomu si ma všimla Milada Karasová, ktorá spolupracovala s istou francúzskou agentúrou. Zastavila ma, pozvala na konkurz, no a tak sa to všetko začalo. Onedlho som vyhrala konkurz a odletela som do Paríža.
To bolo rýchle. Ako zareagovali rodičia, keď ste namiesto vysokej školy dali prednosť modelingu v Paríži?
Áno, všetko sa to zomlelo dosť rýchlo. Naši určite obavy mali, ale... neboli proti. Bola som dospelá a toto bola zaujímavá ponuka.
Nepochybne. Začiatky nebývajú jednoduché. Čo ste si so sebou priniesli do Paríža a ako ste prežívali prvé dni?
Čo som si so sebou priniesla, to si už nepamätám, ale určite to boli všetky moje najlepšie „sviatočné” šaty. Pocity boli väčšinou pozitívne, bývala som tam s dvoma českými dievčatami, takže som si to nejako neuvedomovala. Ale dlho som bola presvedčená, že sa pomýlili a že ma pošlú rýchlo naspäť.
Ale neposlali. Namiesto toho vás čakali prvé fotenia a prehliadky. Ani tam ste si neuvedomili, že ide o veľa?
V televízii dávali dokument o konkurze, ktorý som vyhrala, a tak sa o mne dozvedelo veľa dôležitých ľudí. Vlastne som nemusela absolvovať celý ten nekonečný rad kastingov a hneď som začala pracovať. Jedna z mojich prvých prác bola v Miláne so svetoznámym fotografom Patrickom Demarchelierom a to bolo moje veľké šťastie.
V Paríži ste sa dlho neohriali a presťahovali ste sa do New Yorku. Prečo?
V Paríži som bola asi šesť mesiacov, potom prišla ponuka ísť do New Yorku. Ukázať sa tamojším agentúram, fotografom. Netrvalo dlho a prišli na to, že som pre Ameriku ten „správny typ“.
Nerobilo vám problém zmeniť v takom krátkom časovom úseku miesto pobytu, priateľov a všetko ostatné?
Veľmi som nad tým nepremýšľala. V podstate ani nad väčšinou mojich osudových rozhodnutí. Jednoducho to tak nejako vyplynulo. Hoci som sa musela na začiatku popasovať s tým, že som nevedela po anglicky a celkovo si zvyknúť na ten ich americký optimistický pohľad na svet, myslím si, že sa mi to podarilo celkom ľahko. Zvykla som si.
Ste zrejme prispôsobivý človek. Niekto sa nedokáže vyrovnať s tým, že mnoho ľudí, ktorých tam stretne, zareaguje na informáciu, že pochádzate z Čiech alebo zo Slovenska, vetou „And which exit is it?“. Vy ste sa azda s niečím podobným nestretli?
Áno, našli sa aj takí, ktorí to nevedeli, ale veľa ich poznalo Československo vďaka Lendlovi alebo Martine Navrátilovej. A, samozrejme, vďaka hokeju.
Späť k vám. Je veľa modeliek, ale iba pár z nich je označovaných za top. Kedy ste získali toto privilégium vy?
Prelom prišiel zrejme po mojej prvej titulke pre Sport’s Illustrated, ale utvrdilo sa to až po spolupráci s Victoria’s Secret. Sú to veľmi komerčné záležitosti, akési inštitúcie v modelingovom svete, vďaka ktorým spozná vaše meno celá Amerika.
Napriek všetkému však, ako sa zdá, stojíte nohami stále pevne na zemi. Je ťažké nezblázniť sa zo slávy?
Ja to beriem tak, že všetko je relatívne. Hlavne v tomto biznise. Jeden deň ste in, ďalší deň out. Netreba tomu prikladať príliš veľký význam. V živote sú dôležitejšie veci než sláva a popularita.
Čo vám dal modeling?
Naučil ma stať sa samostatnou.
Nedávno ste sa priznali, že aj pri rodinnom fotografovaní nastavujete automaticky svoj najlepší profil a špúlite pery. Postihla vás vaša práca ešte v niečom? Slabosťou pre drahé oblečenie alebo značkovú bielizeň?
Nepotrpím si na značkové oblečenie, ale dokážem rozoznať kvalitu a trend. A spodná bielizeň? Na tom občas uletí každá z nás, nie?
Zmeňme tému. Veľa modeliek odďaľuje tehotenstvo až do štyridsiatky, lebo majú strach, že keď na čas zídu z očí, zídu aj z mysle... Ako ste o tom premýšľali pred rokmi vy?
V tomto vám musím trochu odporovať, pretože osobne poznám niekoľko veľmi úspešných modeliek, ktoré majú deti. Čo sa mňa týka, moje deti sú to najlepšie, čo sa mi kedy mohlo stať. Naučili ma pozerať sa inak na svet, tešiť sa z každej maličkosti. Naplnili ma neopísateľnou láskou a vďačnosťou.
Ale dá sa to zvládať popri vašej práci?
Dá, no ako mi určite dosvedčí väčšina pracujúcich mamičiek, je to hlavne o plánovaní.
Pomáha vám so starostlivosťou o deti aj partner Paľo Habera?
Áno, aj Paľo sa podieľa na rodičovských povinnostiach. Snažíme sa zladiť si pracovné povinnosti tak, aby bol vždy aspoň jeden z nás doma.
Aký je otec?
Prísny, ale spravodlivý.
Na záver mi nedá neopýtať sa vás, či vás modeling stále baví. Venujete sa mu predsa už sedemnásť rokov.
Baví ma to čím ďalej tým viac.
A je niečo, čo vám ešte chýba ku šťastiu?
Momentálne sa cítim veľmi šťastná.
Kto je Daniela Peštová?
V Amerike hádam ani niet ženy, ktorá by nepoznala jej tvár. Predvádzala po boku Naomi Campbell, Heidi Klum a ďalších hviezdnych tvárí svetových mól a ani vo svojich tridsiatich siedmich rokoch sa nemôže sťažovať na nedostatok lukratívnych ponúk. Paradoxne, na Slovensku a v Čechách jej meno nikdy veľmi nerezonovalo. Až po tom, ako sa prevalilo, že sa do nej zamiloval slovenský spevák Paľo Habera, sa začali všetci zaujímať, kto je tá blondínka po jeho boku. Od ich zoznámenia pretieklo už veľa vody, dôkaz ich lásky má päť rokov a volá sa Ella. Pár dcéru vychováva spolu s Yanickom, Danieliným synom z prvého manželstva, striedavo v Prahe a v Bratislave, podľa pracovných povinností. A manželstvo? Na to, aby boli spolu šťastní, vraj „papier“ nepotrebujú. A prečo by aj mali?
Daniela Peštová: Anjelsky krásna
12/2007
Topmodelka, matka, partnerka. Tieto tri slová sú zdanlivo nezlúčiteľné. Češka Daniela Peštová, ktorú väčšina Slovákov pozná ako krásnu polovičku Paľa Haberu, je však dôkazom toho, že keď sa chce, tak sa dá zvládnuť všetko.
O čom snívajú v detstve budúce topmodelky?
Ja som chcela byť princezná a potom učiteľka. (úsmev)
Tak od tej princeznej na móle občas nemáte ďaleko. Spomeniete si ešte niekedy na svoje modelingové začiatky? Na to, ako vás v devätnástich objavili?
Pamätám si to veľmi dobre. Bola jeseň a ja som šla práve s priateľom do kina na pešej zóne v Prahe. Premietali film Wall Street, my sme nestíhali a vchádzali sme do kina ako poslední. Možno aj vďaka tomu si ma všimla Milada Karasová, ktorá spolupracovala s istou francúzskou agentúrou. Zastavila ma, pozvala na konkurz, no a tak sa to všetko začalo. Onedlho som vyhrala konkurz a odletela som do Paríža.
To bolo rýchle. Ako zareagovali rodičia, keď ste namiesto vysokej školy dali prednosť modelingu v Paríži?
Áno, všetko sa to zomlelo dosť rýchlo. Naši určite obavy mali, ale... neboli proti. Bola som dospelá a toto bola zaujímavá ponuka.
Nepochybne. Začiatky nebývajú jednoduché. Čo ste si so sebou priniesli do Paríža a ako ste prežívali prvé dni?
Čo som si so sebou priniesla, to si už nepamätám, ale určite to boli všetky moje najlepšie „sviatočné” šaty. Pocity boli väčšinou pozitívne, bývala som tam s dvoma českými dievčatami, takže som si to nejako neuvedomovala. Ale dlho som bola presvedčená, že sa pomýlili a že ma pošlú rýchlo naspäť.
Ale neposlali. Namiesto toho vás čakali prvé fotenia a prehliadky. Ani tam ste si neuvedomili, že ide o veľa?
V televízii dávali dokument o konkurze, ktorý som vyhrala, a tak sa o mne dozvedelo veľa dôležitých ľudí. Vlastne som nemusela absolvovať celý ten nekonečný rad kastingov a hneď som začala pracovať. Jedna z mojich prvých prác bola v Miláne so svetoznámym fotografom Patrickom Demarchelierom a to bolo moje veľké šťastie.
V Paríži ste sa dlho neohriali a presťahovali ste sa do New Yorku. Prečo?
V Paríži som bola asi šesť mesiacov, potom prišla ponuka ísť do New Yorku. Ukázať sa tamojším agentúram, fotografom. Netrvalo dlho a prišli na to, že som pre Ameriku ten „správny typ“.
Nerobilo vám problém zmeniť v takom krátkom časovom úseku miesto pobytu, priateľov a všetko ostatné?
Veľmi som nad tým nepremýšľala. V podstate ani nad väčšinou mojich osudových rozhodnutí. Jednoducho to tak nejako vyplynulo. Hoci som sa musela na začiatku popasovať s tým, že som nevedela po anglicky a celkovo si zvyknúť na ten ich americký optimistický pohľad na svet, myslím si, že sa mi to podarilo celkom ľahko. Zvykla som si.
Ste zrejme prispôsobivý človek. Niekto sa nedokáže vyrovnať s tým, že mnoho ľudí, ktorých tam stretne, zareaguje na informáciu, že pochádzate z Čiech alebo zo Slovenska, vetou „And which exit is it?“. Vy ste sa azda s niečím podobným nestretli?
Áno, našli sa aj takí, ktorí to nevedeli, ale veľa ich poznalo Československo vďaka Lendlovi alebo Martine Navrátilovej. A, samozrejme, vďaka hokeju.
Späť k vám. Je veľa modeliek, ale iba pár z nich je označovaných za top. Kedy ste získali toto privilégium vy?
Prelom prišiel zrejme po mojej prvej titulke pre Sport’s Illustrated, ale utvrdilo sa to až po spolupráci s Victoria’s Secret. Sú to veľmi komerčné záležitosti, akési inštitúcie v modelingovom svete, vďaka ktorým spozná vaše meno celá Amerika.
Napriek všetkému však, ako sa zdá, stojíte nohami stále pevne na zemi. Je ťažké nezblázniť sa zo slávy?
Ja to beriem tak, že všetko je relatívne. Hlavne v tomto biznise. Jeden deň ste in, ďalší deň out. Netreba tomu prikladať príliš veľký význam. V živote sú dôležitejšie veci než sláva a popularita.
Čo vám dal modeling?
Naučil ma stať sa samostatnou.
Nedávno ste sa priznali, že aj pri rodinnom fotografovaní nastavujete automaticky svoj najlepší profil a špúlite pery. Postihla vás vaša práca ešte v niečom? Slabosťou pre drahé oblečenie alebo značkovú bielizeň?
Nepotrpím si na značkové oblečenie, ale dokážem rozoznať kvalitu a trend. A spodná bielizeň? Na tom občas uletí každá z nás, nie?
Zmeňme tému. Veľa modeliek odďaľuje tehotenstvo až do štyridsiatky, lebo majú strach, že keď na čas zídu z očí, zídu aj z mysle... Ako ste o tom premýšľali pred rokmi vy?
V tomto vám musím trochu odporovať, pretože osobne poznám niekoľko veľmi úspešných modeliek, ktoré majú deti. Čo sa mňa týka, moje deti sú to najlepšie, čo sa mi kedy mohlo stať. Naučili ma pozerať sa inak na svet, tešiť sa z každej maličkosti. Naplnili ma neopísateľnou láskou a vďačnosťou.
Ale dá sa to zvládať popri vašej práci?
Dá, no ako mi určite dosvedčí väčšina pracujúcich mamičiek, je to hlavne o plánovaní.
Pomáha vám so starostlivosťou o deti aj partner Paľo Habera?
Áno, aj Paľo sa podieľa na rodičovských povinnostiach. Snažíme sa zladiť si pracovné povinnosti tak, aby bol vždy aspoň jeden z nás doma.
Aký je otec?
Prísny, ale spravodlivý.
Na záver mi nedá neopýtať sa vás, či vás modeling stále baví. Venujete sa mu predsa už sedemnásť rokov.
Baví ma to čím ďalej tým viac.
A je niečo, čo vám ešte chýba ku šťastiu?
Momentálne sa cítim veľmi šťastná.
Kto je Daniela Peštová?
V Amerike hádam ani niet ženy, ktorá by nepoznala jej tvár. Predvádzala po boku Naomi Campbell, Heidi Klum a ďalších hviezdnych tvárí svetových mól a ani vo svojich tridsiatich siedmich rokoch sa nemôže sťažovať na nedostatok lukratívnych ponúk. Paradoxne, na Slovensku a v Čechách jej meno nikdy veľmi nerezonovalo. Až po tom, ako sa prevalilo, že sa do nej zamiloval slovenský spevák Paľo Habera, sa začali všetci zaujímať, kto je tá blondínka po jeho boku. Od ich zoznámenia pretieklo už veľa vody, dôkaz ich lásky má päť rokov a volá sa Ella. Pár dcéru vychováva spolu s Yanickom, Danieliným synom z prvého manželstva, striedavo v Prahe a v Bratislave, podľa pracovných povinností. A manželstvo? Na to, aby boli spolu šťastní, vraj „papier“ nepotrebujú. A prečo by aj mali?
http://www.bleskovky.sk/cl/100222/181837/D...Anjelsky-krasna
English Translation
What are the future supermodels in their childhood dreaming about?
I wanted to be a princess or a teacher (laugh)
So, on the runway it´s not very far from that princess dream. Do you remember your modeling beginnings? How you were discovered in 19?
I remember it very well. It was Autumn and I was going to the cinema with my boyfriend, along the pedestrian zone in Prague. There was this film, Wall Street, and we were late and coming to the cinema as the last ones. It might had been because of that that Milada Karasova (who cooperated with one french agency) saw me and stopped by me. She invited me on the competition and, so, it all has began. Soon after I won the competition and flew to Paris.
That was really fast. How did your parents react when you prefered modeling in Paris instead of university?
Yeah, it all happened very fast. My parents were woried for sure, but they...they didn´t argue with me. I was adult, and this was quite an interesting offer.
That´s for sure. But beginnings tend to be hard at times. What did you bring to Paris with you, and how were your first days there?
I don´t remember anymore what I brought with me, but it had to be all of my best "occasional" clothes. The feelings were mostly positive, I was living with another two czech girls, so it wasn´t so bad. But I had been convinced for very long, that they were wrong about me, and that they would send me back home soon.
But they didn´t. Instead of that, there were first shootings and runways in front of you. It wasn´t even then that you realized how much is there actually going on?
The competiton I won was on TV, so a lot of important people learned about me. Actually, I didn´t have to go through all the castings and immediatelly started to work. On of my first works was in Milano with a world-known photographer Patrick Demarchelier, and that was my big luck.
But you didn´t stay in Paris for too long, and soon moved to New York. Why?
I was in Paris for six months, then there came an offer to go to New York. Show myself to the agencies and photographers of the place. It didn´t take them very long to realize I was "the right type for America".
Was it a problem for you, to change the place of living, your friends, and all that around you so quickly?
I didn´t think about it too much. Just as I didn´t about most of my "destiny choices". It was just...it somehow naturally went on. Although I have to fight with my poor english at the beginings, and overall get used to that american pink optimistic view on the world, I think I managed it quite easy. I´ve got used to it.
It seems you´re quite adaptable kind of person. Someone just can´t bear with people there asking him, when they find out he´s from Czech or Slovakia, "And which exit is it?". You´ve never come across such a thing?
I have, there were people who didn´t know where it is, but a lot of them knew Czechoslovakia thanks to Lendl or Martina Navratilova. And, of course, because of hockey.
Back on you. There are a lot of models out there, but only a few of them are labelled as "top". When did you get this privilege?
I think the breaking line came after my first cover of SI, but it has been oficially confirmed after cooperation with Victoria´s Secret. Those are very commercial relations, some institutions in modeling world, thanks to those all the America knows your name.
Against all expectations, it seems you´re still quite down to earth. Is it hard to not get mad of fame?
I´m always saying, that everything is relative. Especially in this business. One day you´re in, another you´re out. You cannot take it too seriously. There are more important things in life than fame and popularity.
What did modeling give you?
It made me independent.
Recently you admited, that even in family pictures, you automatically do your modeling moves. Have your job influented you in anything else? A thing for expensive clothes or brand lingerie?
I don´t care about brand clothes, but I can clearly discern quality and trend. And lingerie? It´s the same about all the women, isn´t it?
Let´s change the topic. Many models resist to have baby till their 40s, because of fear of disappearing from the stage...how did you thing about it years ago?
I have to oppose you in this one, because I personally know some very successful models, who have children. When it comes to me, my children are the best that could happened to me. They tought me to look at the world in a different way, to be happy from every little thing. The filled me with undescribable love and gratitude.
Is it possible to manage it all with your job?
It is, however, all the other working mums would witness, it´s all about planning.
Does your partner, Palo Habera, help you with the kids?
Yeah, he does. We are trying to harmonize our work duties so that one of us is always at home.
What kind of father is he?
Strict, but fair.
At the end, I have to ask you one question - do you still enjoy modelling? You´ve been in for 17 years now.
The more I work, the more I enjoy it.
Is there something you´re missing to be happy?
Now I feel very happy.
Who is Daniela Pestova?
There is not a single woman in the whole America, who could not recognize her face. She performed with Naomi Campbell, Heidi Klum and other famous faces of the world fashion, and even in her 37 years she can´t complain on the luck of lucrative offers. Paradox is, that in Czech and Slovakia, her name was never very popular. Only after falling in love with slovak singer Palo Habera, everyone was interested in that blond woman by his side.
A lot of water has flown since their acquaintance, and the proof of their love is five years old and her name is Ella. The couple is bringing up their daughter along with Daniele´s son Yanick (from first marriage), in Prague and Bratislava. And marriage? The claim to not need any "paper" to be happy togehter. And why should they?
*Special Thanks To Jennka For The Translation*
